MUDI

Pôvod: Plemeno Mudi vzniklo pravdepodobne niekedy medzi 15. a 18. storočím, nemožno to však povedať jednoznačne, kvôli zmätkom v názvosloví. Za hranicami Maďarska nie je dodnes príliš známe. Mudi bol objavený ako miestne pastiersky typ psa so silnými, už existujúcimi chovnými znakmi, nebol však vytváraný k ideálu pastierskeho psa, ale k práci a čo najlepšiemu výkonu. O poznanie a odlíšenie od ostatných malých maďarských ovčiarskych psov sa zaslúžil riaditeľ národopisného múzea dr. Deszo Fényes, ktorý sa stal takisto zakladateľom chovu tohto plemena. Dr. Fényes tieto psy objavil na začiatku 20. storočia v Maďarsku, okolo mesta Bogárd. Boli to pracovné pastierske psy, ktoré pásli ovce, dobytok i prasatá. Bohužiaľ neexistujú žiadne záznamy z histórie, pretože pastieri neposudzovali psy podľa exteriéru, ale iba podľa pracovných schopností. Dr. Fényes skupoval predstaviteľov týchto psov, ktorí najlepšie vyhovovali jeho predstavám, a založil s nimi chov. Po prvýkrát Mudiho predstavil na výstave psov v Budapešti v roku 1936. V tomto roku tiež vznikol prvý plemenný štandard. Toto plemeno ešte nie je celkom vyšľachtené, existuje stále viac typov - na chov sú vyberaní psy, ktorí sú celkom jasne odlíšený od Puliho a Pumiho, a ktorí sa čo najviac približujú chovateľskému cieľu.

Popis: Plemeno stále ešte nie je celkom prešľachtené a existuje vo viacerých typoch.
Mudi je stredne veľký ovčiarsky pes. Hlava je pretiahnutá, má klinovitý tvar, smerom k nosu sa zužuje, stop je mierny. Farba nosa je buď čierna alebo korešponduje s farbou srsti. Oči sú úzke, mierne šikmo posadené, s bdelým a inteligentným výrazom. Farba má byť čo najtmavšia. Uši sú vysoko nasadené, stojace, v tvare písmena V, dobre osrstené a veľmi pohyblivé. Telo je takmer rovnakej dĺžky ako výšky v kohútiku. Horná línia tela mierne klesá ku krátkym, stredne širokým bedrám. Chvost je stredne vysoko nasadený, bohato osrstený. V kľude visí dolu, pri pozornosti je šabľovito zdvihnutý nad úroveň chrbta. Mudi má na hlave a prednej strane končatín srsť krátku, rovnú a priliehavú, na zvyšku tela je srsť vlnitá, niekedy sa až točí do prstencov, miestami vytvára víry a je hustá a lesklá. Najdlhšia je srsť na zadnej strane končatín a na chvoste, kde tvorí vlajku. Farba srsti je čierna, biela, plavá, blue merle, popolavá a hnedá, kde sú tolerované, ale nie žiadúce biele malé znaky, biela škvrna na hrudi menšia než 5 cm a škvrny na prstoch sú povolené.

Veľkosť: Výška - 41-47 cm, váha suky 8-11 kg, psy 11-13 kg.

Charakteristika: Mudi je inteligentný, veľmi temperamentný pes, je vždy bdelý a pohotový, učenlivý, odvážny, ochranársky, dokáže byť veselý a priateľský, býva mierne nezávislý.
K svojmu pánovi a k celej rodine je mudi veľmi priateľský a prítulný, má veľmi silnú túhu svoju rodinu ochraňovať. V rodine sa väčšinou upína na jednu osobu. K cudzím ľuďom je prirodzene nedôverčivý, ale nie agresívny. Priatelia rodiny si najprv musia získať jeho dôveru. K cudzím psom a mačkám je priateľský, rovnako tak k ostatným zvieratám, ktoré s ním žijú v jednej domácnosti. Nemá lovecké inštinkty.
K deťom má výborný vzťah, dokáže im byť veselým a neúnavným spoločníkom pri hrách. Deti by však vždy mali byť oboznámené s tým, ako majú so psom zachádzať a ako sa k nemu majú chovať.

Využitie: Mudi môže byť využívaný ako ovčiarsky pes alebo ako spoločník pri rôznych psích športoch. Je výborný strážca, má veľmi vyvinutý ochranársky inštinkt. Spoľahlivo ochráni ako celú vašu rodinu, ktorú je za všetkých okolností pripravený brániť, tak majetok. Vie sa výborne prispôsobiť rôznym situáciám a prostrediu, a urobiť samostatné rozhodnutie.

Výskyt: V Maďarsku.

Zvláštne nároky: Toto plemeno môže byť chované celoročne vonku. V tomto prípade je však potrebné nezabúdať, že potrebuje spoločnosť svojho pána. Môže byť chovaný aj v byte, avšak za tých podmienok, že je mu umožnený dostatok pohybu vonku. Potrebuje veľmi veľa pohybu, je veľmi aktívny, až neúnavný. Je veľmi hravý a prispôsobí sa akémukoľvek spôsobu cvičenia. Je vždy pripravený ku hre, ale taktiež vie spokojne odpočívať doma na gauči. Jeho srsť nevyžaduje žiadne zvláštne úpravy, iba pravidelné česanie.

Možná zámena: Na prvý pohľad vyzerá ako prechod medzi dobermanom a rotvajlerom je ťažší, hrubší a menej ušľachtilý ako doberman, ale zasa výrazne ľahší a elegantnejší ako rotvajler.