ČESKOSLOVENSKÝ VLČIAK

Pôvod: Novoutvorené plemeno, ktoré vzniklo krížením nemeckého ovčiaka s vlkom. Silou, odolnosťou, vytrvalosťou a sčasti aj vzhľadom sa malo blížiť vlkovi, ale nemalo mať jeho typickú plachosť a nedôverčivosť. Hoci bolo roku 1989 FCI uznané ako národné plemeno niekdajšieho Československa, pôvodný zámer sa podarilo uskutočniť iba čiastočne.

Popis: Stredne veľké až väčšie, vlkovi nápadne sa podobajúce plemeno s typickou vlčou pružnou chôdzou. Hlava suchá, so šikmými a úzkymi vlčími očami jantárovej farby. Uši majú byť malé, vzpriamené, trojuholníkového tvaru. Telo obdĺžnikového formátu. Chvost v pokoji zvesený. Farba striebrosivá a žltosivá s typickou bledou maskou na hlave na spodnej strane hrdla a na hrudi.

Veľkosť: Pes v kohútiku viac ako 65 cm, suka viac ako 60 cm pri hmotnosti 26, resp. 20 kg.

Charakteristika: Vytrvalý a pohyblivý pes, odolný voči horúčavám, mrazom aj vlhkosti. Zachoval si veľa z vlčích inštinktov, najmä orientačný zmysel a vynikajúci čuch. Z druhej strany sa nepodarilo celkom vyničiť plachosť a nedôverčivosť k cudzím ľudom. Málokedy breše, občas skučí a zavýja. Suky sa hárajú iba raz za rok.

Využitie: Hoci tvorcovia rátali so všestranným využitím, uplatňuje sa zatiaľ najčastejšie ako saňový pes v záprahu alebo pri športe.

Výskyt: U nás sa už odchovalo niekoľko stoviek jedincov, podaktoré sa dostali aj do zahraničia.

Zvláštne nároky: Mimoriadne náročné, ešte nie celkom ustálené plemeno, ktoré patrí výhradne do rúk skúseného kynológa. Výchova býva veľmi ťažká, žiada si veľa trpezlivosti, skúsenosti, aj citlivosti.

Možná zámena: S nemeckým ovčiakom, od ktorého sa líši predovšetkým "vlčími" znakmi: šikmými jantárovými očami, menšími ušami, výlučne vlčou farbou, rovným chrbtom. Problematickejšie je rozlíšenie od vzácneho saarlooskeho vlčiaka (vznikol takisto krížením nemeckých ovčiakov s vlkmi). Ten má o čosi jemnejšiu srsť, ktorá nie je striebristá ale skôr hnedastá.